O metalistoch a iných sračkách

21. listopadu 2014 v 5:54 |  denníčeq
Nikdy som nemala veľmi v obľube metalistov. Teda, samozrejme som sa k nim najprv zaraďovala, ale niečo na tejto hudbe bolo tak groteskné (ehm, Dimmu Borgir, ehm, Immortal), že pre mňa bolo nemožné obľúbiť si ľudí, ktorí ju brali vážne. Preto pre mňa metalisti stále boli vtipné vysušené figúrky (alebo naopak objemné slečny, ako som si mnohokrát všimla v takto orientovaných lokáloch) , ktoré sa dokážu dvanásť hodín hádať o tom, či je Nightwish gothic metal alebo či náhodou netreba popraviť všetkých fanúšikov Cradle of Filth. Pretože CoF su riadne komerční, a komercia je zlá, lebo drogy sú zadarmo a pravá black metalová kapela hrá v garáži na mamkiných hrncoch a gitarách vystrúhlikaných z kuchynskej linky.

Viete, toto je pre mňa len obdoba rozhovoru o hovne. Podobne ako sa dámy majú potrebu rozprávať o tom, ktorá ich kolegyňa koho vyfajčila na akej diskotéke, sa priemerný metalista rozpráva s každým, kto je ochotný ho počúvať, o delení rôznych žánrov metalu na podžánre, prípadne o tom, prečo treba vypáliť Vatikán. Prečo? Because fuck you, that's why.

Iste by sa dalo argumentovať, že ani konverzácie, ktorých sa zúčastňujem ja, nie sú práve v intelektuálnom duchu.

To by bol vlastne dosť dobrý argument. Nedávno som poctila ctených kolegov mojím jedinečným náhľadom na problematiku explozívneho srania v byte, ktorý je obývaný (bohužiaľ pre nich, v prípade oného prekérneho ES) ďalšími x ľuďmi. Na svoju obhajobu musím dodať, že to bol vskutku hodnotný diskusný príspevok, ktorý oplýval mnohými pikoškami, eminentnou analýzou prečo daný problém nastáva a v neposlednom rade fabulárny záver zahŕňajúci riešenia a ... tak.



Každopádne (toto je typicky príklad floskuly, keby ste chceli vedieť), mám novú spolubývajúcu - metalistku, ktorá ma spolu s jej kamošmi zatiahla do svojho obľúbeného podniku. Asi prvýkrát som sa expresne neožrala a nezaspala na stole, pretože ma naozaj bavilo tráviť s týmito ľuďmi čas. Tiež som mala taký tušák, že pár z nich so mnou chce súložiť. Ľudia, ktorí so mnou chcú mať sex mi sú omnoho sympatickejší ako tí, ktorí nechcú.
Nie žeby som o niekom takom vedela.

Moja nová spolubývajúca je najepochálnejší človek aký sa ku mne len mohol nasťahovať. Ešte tu nebola ani deň a už som ju mala najradšej z celého bytu. Spájajú nás pevné putá ako láska k WoWku (ešte dobre že nie je alík, to by som ju musela v noci udusiť vankúšom), láska k pivu, láska k black metalu, láska ku Game of Thrones a iným epickým seriálom. Začínam mať pocit, že ma možno vesmír predsa len bude mať rád, keďže štatisticky bolo omnoho pravdepodobnejšie že sa ku mne nasťahuje nejaká hlúpa piča.

Ako sa hovorí, obraz je veľavravnejší než tisíc slov a preto vám vylíčim spolunažívanie s mojou predchádzajúcou spolubývajúcou v kontúrach nasledujúcej situácie:

Nancy sedí vo svojej skromnej intrákovej izbietke a snaží sa cez bodrel na stole dovidieť na monitor, na ktorom sa odohrávajú akiste nejaké epické udalosti. Celá pohrúžená do deja, ehm, dajme tomu Once Upon a Time, sedí na okraji stoličky a s napätím očakáva, v akom rodinnom zväzku bude nová postava s Emmou Swan, keď tu zrazu, ahľa! Rázne sa rozďavia dvere a do skromnej izbietky sa ladne prenesie blonďavá deva, disponujúca krásnymi rysmi. Za jej guľatučkým zadkom, na ktorom sa odrážajú kilometre vybehané po cestičke od intráku k nemocnici, sa v tesnom závese ženie jej dobrá priateľka, šedá myška, v prítomnosti ktorej krása mojej spolubývajúcej emituje ako tisíc sĺnk.
,,Ahoj!" pozdravia ma veselo a rezkými krôčikmi vykročia k posteli.

(Stavím sa že teraz mám tvoju stopercentnú pozornosť, drahý imaginárny čitateľ.)


Pohodlne sa usadia, rozprávajúc sa o morfémach, presente préterita a reflexívach tantum. Alebo to boli perličky z kategórie Nechty, vlasy, chlapi? Nuž, jedno z toho. Moja spolubývajúca siahne na laptop zatiaľ čo veselý štebot ich vravy stále vypĺňa stiesnenú chyžičku. Nancy si povzdychne, nevedno či kvôli otáznemu talentu scenáristu OUaT, či kvôli švitoreniu príchodzích dám. Bezpečne sa dá predpokladať, že to bol kombinovaný, takzvaný "jebem taký život" Povzdych s veľkým P. Avšak roky strávené na odbornej strednej škole ju naučili efektívne selektovať čo chce a nechce počuť, preto ďalej sústredí svoju pozornosť na monitor vo výške jej očí. Ešte nevie, že o chvíľu si s trpkým pocitom na duši uvedomí, že mala sledovať politické diskusie, ktoré sú na vycibrenie selektovania snáď ešte efektívnejšie. Cez jej starostlivo vypestovanú obranu proti všedným rečiam totiž prenikne :

,,FUUUU, ONA SA ODFOTILA V BIELOM TRIČKU A ČIERNEJ PODPRSENKE? TAK TO JE RIADNE FAUX-PAS!"

Musím riadne klopať po stole keď niečo také tvrdím, ale som za Naryu veľmi vďačná. Dúfam že sa nepohádame alebo že jej nezačnú vadiť niektoré moje neduhy, ako napríklad že som len sporadicky triezva, trpím insomniou a závisloštou od lexaurinu, občas smrdím a iné bežné mínusy vysokoškolského štúdia.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.