Malá rekapitulácia mojich ex. Jep, tento blog riadne stráca na kvalite.

28. června 2015 v 8:08 |  denníčeq
Keďže som sa nedávno rozišla so svojim prvým priateľom, rozhodla som sa zaspomínať si trochu na všetkých mužov v mojom živote, ktorý o mňa prejavili záujem. Nebojte, nebude to dlhý článok.

1. 1. Neoblomný rytier
Keď mi od neho prišla prvá zaľubkaná smska, akurát som pozerala Dextera. Tak som teda svoj vtedy obľúbený seriál pauzla a prečítala som si ten vývrh plný vrúcnych vyznaní, ktorých počet by sa možno dal porovnať s počtom gramatických chýb, ktoré text obsahoval. "Mylujem ťa" bolo priam ako zverbalizovaný Amorov šíp. Na chvíľku som sa pozastavila a pohrúžila sa do svojej duše, či sa niečo teraz akože zmenilo, keď som konečne dostala svoju prvú zamilovanú správu. Vzápätí som oľutovala, že som kvôli tomu pauzla Dextera. Bolo to akurát počas celkom napínavej scény.



Môj očividný nezáujem som vyjadrila najprv jemne, potom trochu necitlivejšie a nakoniec dokonca s využitím môjho bohatého repertoáru expresív, pričom pár som si ich aj špeciálne pre túto príležitosť vymyslela. Toto odmietanie však akoby chrabrého hrdinu len povzbudzoval v presvedčení, že raz spolu budeme vychovávať našich (zrejme veľmi škaredých) potomkov v domčeku na predmestí s bielym laťkovým plotom. Posledná nádej definitívne vyhasla, keď sa rytier dotrepal v zime ku mne domov pešo (je to asi 5 kilometrov) a ja som mu neotvorila dvere. Po pol hodine mi na ICQ blikla správa, ktorá ma donútila mierne nadvihnúť obočie: ,,Idem sa zabiť."
Napriahla som ruky nad klávesnicu, silne uvažujúc, ako mám na takúto tvrdú realitu reagovať. Po dôkladnom uvážení všetkých možných následkov som zvolila osvedčeného zabijaka (lel) akejkoľvek konverzácie: ,,Ok."
Nebojte, v sobotu som s ním bola grilovať. Nemal na to gule.

2. 2. Poet
Iste i vy poznáte aspoň jedného otroka svojej nedostatočnej kreativity, ktorý si myslí, že keď si dá LSD alebo jointa tak sa instantne pretransformuje do monumentálne talentovaného vizionára, ktorý svojimi priekopníckymi veľdielami zmení smer umenia ako takého. Potom postuje na FB obrázky kvietkov, ktoré nakreslil. Buď on, alebo jeho šesťročná sestra. Nie ste si úplne istí, kým si neprečítate popis k fotke.
Keďže som človek pomerne rozhľadený čo a týka literatúry a niektorých žánrov hudby, nie je pre mňa práve náročné udržiavať konverzáciu s týmito ľuďmi. Občas to trocha preženiem a potom mi píšu básne, ktoré ma zrejme majú dostať do komatózneho stavu estetickej nirvány (alebo možno stačí na chrbát). Presne ako tento tu. Najviac lacný pokus o vyznanie, ktorý hádam tromfne aj "mylujem ťa", prišiel v podobe správy popisujúcej, ako je percipient zhúlený pod obraz boží. Vzápätí nasledoval link na báseň, ktorú uverejnil na nejakom pochybnom portáli, ktorý bol určený na takéto pofidérne výlevy.
Báseň rozoberala moje stále vlastnosti, ako je emitujúca krása a ... to je vlastne všetko. Pre prílišnú trápnosť som ju nedočítala, ale za to som ju promptne rozposlala hŕstke svojich kamarátov. Áno, bolo to odo mňa hnusné. Jeden z nich sa pri čítaní skoro zadusil bábovkou.
Už si presne nepamätám, ako táto epopeja skončila, pamätám si len na dramatickú výzvu: ,,Stačí povedať a už sa ti nikdy neozvem."
Musím mu ale udeliť malé plus aspoň za to, že tento sľub dodržal.

3. 3. Páv
V jeden prenádherný letný večer som sa trocha pripila a pri ťažkopádnom potácaní sa domov sa mi podarilo spadnúť z mosta.
Mamku to trochu rozhodilo, lebo na druhý deň sme mali ísť na návštevu k jej kamarátovi, na ktorého chcela urobiť čo najlepší dojem. Dúfala som, že ma nechá doma, ale z nejakého dôvodu to nepripadalo do úvahy. S opuchnutou polovicou tváre a rozrezanou nohou pokrytou modrinami veľkosti kontinentov som teda predstúpila pred veľmi dôležitého pána podnikateľa, podala mu ruku a úctivo sa predstavila. Privítal nás pred svojim domom, ktorý bez preháňania vyzeral ako barák Brucea Waynea. Bolo to rozsiahle sídlo rozprestierajúce sa do rozmerov, ktoré by som očakávala od nemocnice, úradnej budovy alebo školy. Interiér vypĺňal nábytok, ktorý zrejme tiež asi nebol z výpredaja. Mali tam miestnosti ako napríklad: miestnosť na vyrábanie lekváru, miestnosť na sťahovanie zvieratiek z kože (potom, čo pán dohrá s kamarátmi z J&T golf, tak si chodieva do Rumunska zastrieľať na nejaké ohrozené medvedíky), výťah, súkromné kino. Ak by ste v obrázkovej encyklopédii našli heslo snob, bol by tam obrázok tohto človeka. V pozadí by bol jeho barák so záhradou, po ktorej sa okolo monumentálnych sôch prechádza páv. Áno, mal páva. A monumentálne sochy. Pamätám si ako som pri čítaní HP narazila na časť, kde sa opisujú nejaké udalosti na Malfoy Manore. Záhrada okolo rozsiahleho sídla tejto roztomilej rodiny tiež disponovala pávom, čo vo mne vyvolalo nasledujúci dojem: I fucking hate these people. Paralely s realitou sú prinajmenšom úsmevné.
A tento pán mal syna, celkom sympatický vyšportovaný blondiak s modrými očami. To v kombinácii s nezmerným bohatstvom dostávalo do kolien nie jednu devu, preto je pre mňa doteraz záhadou, ako sa mi podarilo zapôsobiť na tohto človeka s rozbitou tvárou a takmer chromou nohou. Asi za to mohla kombinácia desiatich paralenov a piva. To zo mňa vždy urobí zhovorčivú, optimisticky naladenú a okúzľujúcu spoločnosť.
Anyway, pán syn pána veľkopodnikateľa ma jedného krásneho dňa pozval k sebe domov, ukázal mi svoje masážne kreslo, svoju záhradu, svoj altánok, svoje štyri kilá trávy a svoj džíp. Nezistila som, či si veľkosťou dopravného prostriedku musí niečo kompenzovať, pretože ešte predtým, ako sa ma pokúsil penetrovať (nebudem do tejto rovnice zahŕňať žiadne záležitosti typu "a to by si mu fakt dala na prvom rande? fuuuj"), mi ukázal aj svoj obľúbený časopis. Bola to Enigma. To je niečo ako Zem a Vek. Potom mi začal vykladať o tom, ako aztéckych kráľov ovládali mimozemšťania, čo by bolo fajn, keby bol rok 2000 a toto zápletka novej série Stargate. Ani tak silné afrodiziakum ako prachy nepomôžu konšpirátorovi k tomu, aby si zatrtkal.

Nápadníkov bolo trochu viac, ale väčšina z nich nebola tak absurdná, takže o pár ďalších sa vyjadrím len v bodoch:

• Jeden pán sa ma spýtal, či sa s ním nepôjdem sánkovať. Domnievala som sa, že tým myslel kokaín, takže som bola pochopiteľne nadšená. Nemyslel.

• Jeden obzvlášť milý telocvikár mi raz napísal niečo v zmysle "cem ťa". Keďže vedel, že som okrem iného študovala slovenčinu, dostal plusový bod za odvahu.


• Moja kamoška sa ma snažila dohodiť jej bývalému tým, že mi poslala ódu, ktorú zložila o jeho penise. Fungovalo to. Bohužiaľ, to bola jeho jediná časť hodná ódy.

No, hovorila som, že to nebude dlhý článok.
 


Komentáře

1 deweydumple deweydumple | Web | 5. května 2016 v 23:23 | Reagovat

Zlatko, dej mi na sebe fb :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.