12.11./Ako som mala sex na Skype

12. listopadu 2015 v 19:54 |  denníčeq
Je takmer koniec semestra a ja som si ešte stále neuvedomila, že po letných prázdninách už chodím do školy. Asi to bude mať niečo spoločné s tým, že máme dokopy asi tri semináre, na ktoré reálne treba chodiť. Okrem toho sa občas organizujú dosť zaujímavé prednášky o aktuálnych témach, na ktorých musíme mať aspoň povinných päť účastí. V pondelok som sa teda rozhodla na jednu ísť (!). Prednáška bola situovaná v hádam najmenšej miestnosti na celučičkej fakulte, pretože organizátori si po predchádzajúcich (minimálne štyroch na ktorých som bola) skúsenostiach zrejme povedali, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a teda že tých tristo ľudí zo všetkých piatich ročníkov sa pokojne nasardinkuje do miestnosti s rozlohou priemernej intrákovej izby.

Pochopiteľne, keď som tam prišla, ľudia sa tlačili vo dverách, pretože sa už nemali kam postaviť. Tak som sa teda pridala k nim a balansujúc na špičkách som sa snažila dovidieť aspoň na premietanú prezentáciu. O pár minúť na to sa otvorili dvere kabinetu doktorandov hneď vedľa, vyšla z nich Zdutá Piča a oznámila nám, že oficiálne na prednáške nie sme, keďže tá sa nekoná na chodbe a teda nám ani nezapíše účasť. Keď sme neodchádzali, zhodnotila náš postoj taktným a ostentatívnym "PCCCHHHHHEEE" a odkráčala smerom k toaletám, zrejme si vymeniť tampón. Keď došlo na krájanie chleba, a teda na prezenciu, vrhla na mňa ZP2, teda Zdutý Pohľad Zdutej Piče: ,,Vás som videla stáť na chodbe!"
A vtedy, presne v tomto momente, som namiesto "Hej, choď napísať publikáciu o tom aký je rozdiel medzi státím pol metra od prahu dverí z jednej alebo z druhej strany, možno to bude prielomové dielo vďaka ktorému neprídeme o status univerzity, alebo nabudúce organizuj tie prednášky na svojom predkuse, tam by sme mohli pozvať aj kvantá politológov z mekáčov celého Slovenska a stále by ostalo miesto na rímsku légiu, ty piča." povedala "Hm."
Bola som so sebou výsostne spokojná a patrične pyšná na svoje diplomatické schopnosti.

Voľný čas strávim svojimi obľúbenými činnosťami: hraním wowka, nadávaním ľuďom na internete, písaním náramne vtipných sarkastických spoločenských komentárov, čítaním pochybnej beletrie a dívaním sa na filmy či seriály. Občas sa dokonca odhodlám ísť aj do spoločnosti, čo väčšinou retrospektívne zhodnotím ako zlý krok, ale aj napriek tomu to stále vytrvalo skúšam.

Utorok je v našom meste deň Dé, resp. deň keď sa všetci mladí ľudia idú oddávať alkoholickému opojeniu ktorého sila priamo úmerne narastá s počtom spontánnych súloží a zároveň všetci starí a škaredí ľudia chodia do klubov loviť študentky, ktoré sa utrhli z reťaze a stratili aj ten zvyšok súdnosti, čo mali. A presne v tento blahoslavený deň som sa rozhodla ísť na hip-hopovú párty. Neznášam hip-hop a miesta, kde jebe hudba tak nahlas, že nepočuješ osobu stojacu pol metra od teba. Ale bolo mi sľúbené, že tam bude chlast a vidina, že budem pre zmenu piť spoločensky akceptovateľne a teda s inými alkoholikmi a nie sama doma, ma dostatočne nadchla. Zvrhlo sa to na celkom výživný sociologický výskum, z ktorého som vyvodila nasledujúce závery:

1) po šiestich rumoch mi prestane byť zle z ľudí a začne mi byť zle z chlastu
2) ak chcete aby váš emeritný hate mal úroveň a gráciu, plebs vám náležite tlieskal a stotožnil sa s lyrickým subjektom vo vašich skladbách, pridajte za každú vetu nejaké expresívum, do piče
3) ak si myslíte, že rapu prevažne fandia ľudia s nižším inteligenčným kvocientom, nič túto hypotézu nepotvrdí tak, ako že stretnete polovicu svojej fakulty
4) nič nie je také veľavravné, ako keď uvidíte týpka s dlhými vlasmi, ktorý zjavne prišiel len kvôli kamošom, ako facepalmuje a vymeníte si súcitné empatické pohľady

Možno som prehnane kritická, pretože moje znalosti rapu a hip hopovej subkultúry čerpajú najmä z priameho kontaktu s jej reprezentantmi, vlastne cely môj vzťah s touto hudbou asi najlepšie vykreslím detailným prepísaním rozhovoru s mojím minulým i terajším kolegom, s ktorým budem zrejme chodiť aj na úrad prace.

Robert: *pustí pesničku* hahaha počúvaj ten precítený refrén
Ja: *po istej chvíľke* nie, ďakujem, radšej Dimmu Borgir (robím si samozrejme srandu, nikto nemá naozaj rád Dimmu Borgir)
Robert: Btw, volajú sa MPP a jeden z nich sa volá PAT, čo znamená Pouličný Autor Tónov
Ja: Hahahahaha! mwahahahaaaa! hahahaha! * hurónsky sa rehoce a v záchvatoch smiechu si plieska dlaňami po stehnách* Robert, to je skvelé *utiera si imaginárnu slzičku smiechu* Kde na to chodíš?
Robert: to som nevymyslel ja, on sa tak seriózne nazýva
Ja: ...
Robert: ....
Ja: ....
Robert: ... fakt.

Aby som to zhrnula, po tomto zážitku som plne vyrovnaná s rozhodnutím, že sa stanem ešte viac izolovaným asociálom, resp. warlockom lvl 70 vo full t6 lebo ako pravil ó, <najväčšie emo ever> Illidan, I WILL NOT BE TOUCHED BY RABBLE SUCH AS YOU! FEEL THE HATRED OF TEN THOUSAND YEARS!

Keďže som vypila asi šesť rumov s pivom v rekordných tridsiatich minútach a nemotorne som sa snažila rozopnúť Abdelovi nohavice, lebo som ho chcela vyfajčiť pred celým osadenstvom pomerne rozľahlého klubu, môj milovaný priateľ usúdil, že by bol asi dobrý nápad dostať ma niekam kde nebudem hrozbou pre seba a spoločnosť.
Nie, nebola to vyčalúnená miestnosť, len obyčajná radová posteľ.

Na druhý deň zase v Bystrici otvárali Artfórum, tak sme sa teda šli pozrieť, čo majú v ponuke. Urobili to celkom múdro, pôvodné priestory zmenšili na polovicu aby sa zmenšila šanca, že znova zbankrotujú. Už z diaľky sa na ulici črtal dav asi päťdesiatich ľudí, v prevažnom zastúpení boli samozrejme lezbičky a pozérski hipsterskí inťoši, čo sa odzrkadlilo na viacerých faktoroch. O každú lampu bol opretý sovietsky bicykel, všetky dámy vo flanelových košeliach po staršom bratovi sa cítili byť veľmi emancipované a intelektuálne nadradené (čo som usúdila z ich pohŕdavých pohľadov, keďže si pestujem vzhľad drogovo závislej prostitútky), niektorí páni mali pod bradou dokonca i tvár. Ako občerstvenie nesmeli chýbať raw mrkvové koláčiky a vegánske chlebíčky, ktoré ste mohli zapiť akostným vínkom preferovanej farby z najmenšieho možného pohára, aký zrejme nadizajnoval sám Satan. Chvíľku sme počúvali diskusiu s prítomnými hosťami, resp. Abdel počúval a ja som sa urputne snažila nepovracať, keďže mi bolo zle z predchádzajúceho dňa. Môj plán bol vojsť do krámu, vyhlásiť po vzore tohto geniálneho filmu "Do prdele, intelektuálové!" a ísť domov. Tešila som sa na to celý deň, samozrejme Abdel ma podlo predbehol a tým zruinoval celý môj večer.

Aha a k nádpisu.
Eh, to sem vlastne radšej nebudem písať.
 


Komentáře

1 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 28. prosince 2015 v 22:15 | Reagovat

Ktosi mi vravel, že v BB sú študentky nadržané a odtrhnuté z reťaze viac, než hocikde inde.... A preto tam chodia týpci na sex...
Alebo to bola Nitra?!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.