20.4./Výročie s Floydmi

20. dubna 2016 v 10:15 |  denníčeq
V piatok sme mali výročie, tak sme sa rozhodli osláviť ho (okrem zúrivého súloženia, samozrejme) pozeraním South Parku pri žraní čínskeho jedla z donášky a večer sme šli na koncert Pink Floyd revival kapely. Bolo to skvelé, páni sa naozaj snažili. Škoda len, že nezahrali moje obľúbené sentimentálne piesne ako Final Cut a Don't Leave Me Now. Asi nepredpokladali, že na ich koncert príde nejaké emo môjho formátu. Mimochodom, celkom ma potešilo, že som tam nebola najmladšia. Možno že predsa má ďalšia generácia ešte nejakú nádej, keď aspoň malá časť z nej vie oceniť Pink Floyd. Koncert sme zakončili v najhnusnejšom lokále na svete, ktorý bol hneď oproti, keďže som odmietla ísť domov triezva.
Neviem či som to tu už niekedy spomínala, ale mám seriózny problém s alkoholom.
Skôr ako ožrať sa sme však šli pozrieť nášho kamoša, ktorý tam pracuje. Je zasnúbený s abstinujúcou narkomankou, ktorá sa pred pár mesiacmi kvôli nemu obetavo vzdala lukratívneho miesta v miestnom bordeli, takže si ho chceme užiť ešte aspoň na chvíľku pred tým, ako ho úplne dostane pod papuču.
Bol to dosť super deň a uvedomila som si, ako ten rok rýchlo zbehol a ako veľmi nepravdepodobne to celé dopadlo, keďže na začiatku nášho "vzťahu" to vyzeralo skôr na úlet založený na konštantnom jebaní pod vplyvom rôznych omámnych látok s maximálne týždennou trvácnosťou. Dokonca aj keď ma ráno viezol do školy, tak zastal o ulicu ďalej, než na akej je fakulta, z dôvodu "aby ma s tebou nevidela moja frajerka." Nuž, kupodivu sa mi nejako podarilo povýšiť sa v očiach môjho milovaného zo sexuálneho objektu na ľudskú bytosť, vtedajší partneri, ktorých sme obaja mali, boli poslaní kade ľahšie a odvtedy sme spolu. Romantické, že? Z toho, čo som pochopila, môj frajer je sukničkár a myzogín, jeho obľúbená kategória porna je #forced, čo je dôvod, prečo mu neimponujú stále vzťahy a rok sa mu podarilo vydržať teraz už s tromi frajerkami z celkového nezrátateľného počtu. Hádam, že sa to asi dá považovať za úspech.
V sobotu sme šli na menšiu prechádzku do národného parku s anglánom a lezbami, ktorú sme zakončili opekaním a hraním tradičnej slovenskej hry "skús, aby ti tá špekačka nespadla z palice aj keď ju vidíš dvojmo a máš problém s vlastnou koordináciou". Podvečer nastal čas na klasický pobyt v krčme, neskôr u lezieb na byte. Myslím, že už nás k nim nikdy nepozvú, keďže sme im za tie dve hodinky zvládli vytopiť kúpeľnu a pohoršiť ich spolubývajúceho. A ukradnúť im ponožky. Naposledy sme im však zlomili posteľ a všetko zajebali od červenej farby, takže možno sú len nepoučiteľné.
Nedeľu som už tradične strávila triezvením a psychickým pripravovaním sa na pondelok, počas ktorého som musela stráviť v škole 1 (slovom: jeden) seminár, čo je pre mňa nadľudský výkon. Tešila som sa aspoň zo zistenie, že magister sa dá vyštudovať za jeden rok, čo pre mňa znamená už len 3 roky kokotenia sa na škole. Ideáne by som si spojila aj druhý a tretí ročník bakalára, ale prenášam dva predmety z prváku (neobťažovala som sa ísť na skúšky), takže to asi radšej nechám tak a aspoň jeden semester sa pokúsim stráviť niekde na erazme. Síce ma to vôbec neláka, ale vraj to dobre vyzerá v CV. Máte tip na krajinu, kde je lacný alkohol? Celkom sa mi pozdáva Estónsko.

 


Komentáře

1 Egoped Egoped | E-mail | Web | 20. dubna 2016 v 11:28 | Reagovat

Těžký život studentův! Bulharsko a Maďarsko budou asi mezi tím nejlepším, co se týče EU...

2 Fredy Fredy | Web | 20. dubna 2016 v 16:01 | Reagovat

krásn+ napsáno :-) ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.