Nostalgicky spomínam na internety z dôb temna

11. června 2016 v 22:44 |  téma týždňa
Som človek dosť starý na to, aby som si pamätala internety spred pár rokov, ktoré boli omnoho nehostinnejšie a náročnejšie miesto na život, vlastne boli taký ekvivalent života v Michalovciach. Už len pripojenie sa do celosvetovej siete si vyžadovalo úporne prosíkanie a plazenie sa pred matkou, ktorá si večer nechcela odpustiť dvojhodinový rozhovor so svojou kolegyňou skrz pevnú linku. Pre mladšie ročníky uvediem, že pevná linka bola niečo ako ten telefón v historických filmoch, ktorý pozostával z veľkej búdky na ktorej bol otáčavý ciferník a ku ktorej bolo kučeravým káblom pripojené slúchadlo veľkosti kauzy Bašternák. Táto skrinka bola väčšinou pripevnená ku stene a okrem telefonovania nemala žiadne ďalšie využitie. Nemohli ste prostredníctvom nej lajknúť selfie svojej obľúbenej homosexuálnej celebrity a nemalo to ani žiadne appky. Nanajvýš ste tým mohli niekomu rozbiť okno alebo to využiť ako vražednú zbraň, ak sa vám teda podarilo vytrhnúť to zo steny. Keď nám zapojili paušálny neobmedzený internet, mojou najväčšou radosťou bolo vyhľadávanie obrázkov, ktoré sa zobrazili hneď a nie tri hodiny po kliknutí na tlačítko search. Bola to doba jednoduchých radostí, keď ste boli najväčší frajer v triede, ak ste k referátu z Geografie doniesli mapu stiahnutú z internetu, nie obkreslenú alebo preskenovanú z knižky.
Neexistovalo nič také ako filmy online a všetko, čo ste si chceli pozrieť, ste museli týždeň sťahovať zo serveru známeho ako rapidshare. Z tohto serveru sa slimačou rýchlosťou dal stiahnuť jeden jediný súbor za nejaké 2-3 hodiny. Keď raz kamarátka prišla s tým, že jej otec si kúpil premium účet a teda získal možnosť sťahovať viac súborov naraz v plnej rýchlosti, bolo to pre nás tak intenzívne a nové, ako si predstavujem že musí byť pre občana Severnej Kórei (nemám ani snahu to správne vyskloňovať) návšteva Disneylandu. V exaltickom duševnom rozpoložení som cez slzy dojatia v očiach sledovala ako sa dva zazipované súbory sťahujú rýchlosťou 300 kb/hod, zatiaľ čo v podvedomí mi v slučke hralo Is this a real life? Is this just fantasy? A potom nastal ten zlom v mojej kariére piráta, keď som bola konfrontovaná s legendou o torrentoch. Neverila som, kým som neuvidela na vlastné oči ako pohodlne a rýchlo sa dá stiahnuť nový Dexter. Keď mi po tisíci krát padol internet a sťahovanie nebolo potrebné začať odznova, čakala som že sa pozriem z okna a uvidím jednorožce preháňajúce sa pod dvojitou dúhou. Muselo sa mi snívať, nežijem predsa v rozprávke?
Jediným spôsobom komunikácie so svojimi známymi boli zoznamky typu pokec, na ktorých sa násťročné trúbky predbiehali, koľko získajú RPčiek, podobne ako sa teraz predbiehajú, ktorá bude mať viac lajkov na fotke s tangensiálnym uhlom smerom do výstrihu. Nemuseli ste uvádzať meno ani fotky, nikto vás nemohol nahlásiť ako fake, lebo byť fake bolo vtedy niečo ako byť vegánom - ľudia vás za to síce nemali radi, ale akceptovali to ako prirodzenú súčasť online priestoru, z ktorej snáď raz vyrastiete.
Zábavkou pre deti bolo rozšírené RPG, najmä tematicky zamerané na svet Harryho Pottera, ktoré bolo dokonalý nástroj na trollenie a terorizovanie. Ach, ako veľmi som si užila narúšanie hier princezien už len tým, že som sa pod svojim pracovným menom Darth Vaderove gule prihlásila do miestnosti. Nebudem dôslednejšie popisovať tento odsek, tí, ktorí viete o čo šlo, sa za to iste hanbíte a vy, čo netušíte... nuž, asi bude najlepšie pre vás i internet, ak to tak ostane.
Boli to kruté časy, ale zároveň tieto internety mali omnoho väčšie kúzlo ako majú dnes. Jednak sa na nich ešte nenachádzalo toľko osobných informácií. Dnes, ak vašu prezývku alebo meno niekto napíše do Gúglu, za pár sekúnd o vás zistí všetko. Z instagramu získa predstavu o tom ako vyzeráte a kam chodievate, prípadne či ste úplná piča, ak sa fotíte s našpúleným ksichtom, z Facebooku zase niečo o vašich názoroch a vkuse. Ak kreslíte, dostane sa k vášmu deviantart accountu a posúdi, či ste talent alebo skôr prehnane entuziastický nadšenec.

Zároveň, internety neboli voľnočasová aktivita, ktorá vám zabije celý deň - fungovali ako výlučne pragmatický nástroj na hľadanie informácií, prípadne na prezentáciu vašej tvorby. Ako čas plynul a internet bol čím ďalej, tým viac dostupný, spozorovala som na sebe, že priamo úmerne s technologickým vývojom nemám viac potrebu venovať sa svojim hobby ako bolo napríklad kreslenie alebo čítanie, chodenie von s kamarátmi bol prežitok, keď sa s nimi dalo kecať na ICQ, ktoré sme ako veľmi anglofónna generácia volali "icékvé" až do nejakej ôsmej triedy. Príchod a rozšírenie Facebooku to už len zaklincoval, no zároveň sa mu nedá uprieť, že z internetu spravil trochu serióznejšie miesto - predsa len, ľudia začali byť viac nútení používať svoje pravé mená. Aj keď, vzhľadom na to, pod aké, nazvime to benevolentne názory, sú niektoré indivíduá schopné sa podpísať, o serióznosti by sa dalo polemizovať.
 


Komentáře

1 Fredy Fredy | Web | 12. června 2016 v 10:49 | Reagovat

hezký blog :-)

2 deweydumple deweydumple | Web | 12. června 2016 v 15:08 | Reagovat

Nádech nostalgie cítím nyní a teď, když sedím za svým stolním počítačem s Windowsem XP, na kterým musím odklikat milion okýnek, abych si pustil video, všechno se to nehorázně seká. Počítač jsme dostali od Santy Clause v roce 2006 na Vánoce. A tahle plečka, která je dneska k smíchu, tehdy stála víc, než 35 tisíc korun. No, je mi do breku. Nedávno jsem brouzdal po svým FB a zjistil jsem, že je to už téměř sedm let, co facebook mám a nenápadně tam pozoruju svůj vývoj. A říkám si - vždycky jsem byl blbá piča. Naštěstí, na mé blogy, které stále existují, nikdo nepříjde, protože blogy nikdo nečte a na lide.cz, icq a podobné číčoviny se nikdy nikdo nepodívá. Ale mám pocit, že internet čím víc je rozmanitější a je tu víc možností, tím víc uniformní a jednorázový to je. Prostě na hovno. Před pěti lety si všichni stěžovali, jak sedíme jenom u PC a nejdeme ven. Dneska si net všichni táhnou ven na smááártfounech, který nás degenerujou, což je dobře, aspoň rychleji vymřeme.

3 lady Lianna Ellusive lady Lianna Ellusive | Web | 12. června 2016 v 19:57 | Reagovat

Já si pamatuju, jak jsme ještě přes ConMet hlídali celkový čas připojení za celý měsíc :) Stahovat tehdy seriál? Připadala jsem si jako těžký rebel, když jsem dvě hodiny času stahovala 300 MB soubor :)

4 stuprum stuprum | Web | 15. června 2016 v 4:39 | Reagovat

Též bych si přál vrátit se do modemů a stahovat se rychlostí 15 kilo za sekundu! Tolik světla, které vyzařoval monitor s filtrem. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.