Zmeniť názor na seba, to je tá pravá frajerina

18. srpna 2016 v 22:26 |  téma týždňa
Ako som avizovala v staršom článku v ktorom sa s vami, mojimi drahými tromi fanúšikmi, srdcervúco lúčim - stala sa zo mňa zapredaná presstitútka proamerického webzinu, agent Penty, pešiak bojujúci v informačnej vojne odohrávajúcej sa najmä v diskusiách na Facebooku.

(Nie, nie som naozaj proamerický agent šíriacu propagandu, ale ak si tento blog číta nejaký zamestnanec US embassy tak ma smelo môže kontaktovať s pracovnými podmienkami, milerada zapredám svoje slovanské korene za BigMac a liter koly.)

Nie je to veľmi dlho, zatiaľ som napísala až dva akoževtipné články a jeden seriózny článok, ktorý možno dokonca je aj pre niekoho užitočný. Ten pojednáva o krásach okolia mesta v ktorom aktuálne svojou prítomnosťou zhadzujem kvalitu tunajšej univerzity.

Mnohým z vás by sa to zrejme páčilo - moje články čítajú tisíce ľudí, v komentároch mi potrafený plebs gága v kakofónii rozhorčených hlasov zmiešaných s rinkotom brúsneho kameňa, ktorým si na mňa ostria vidly. Sranie plebsu je moja najobľúbenejšia zábava, no už to nemá taký ten cveng, keď tie hejtíky musím písať pod vlastným menom. Dostávam za to dokonca aj nejaké dukáty a celkovo vlastne robím to, čo som vždy chcela + sa učím cennou praxou. Tým sa nechcem chvastať ani povyšovať, mnoho z vás by iste dokázalo napísať prinajmenšom rovnako kvalitný článok, prípadne aj omnoho, omnoho lepší.

Tým sa dostávam k meritu veci - mám ohľadom svojej novej pozície a článkov dosť zmiešané pocity. Mám na seba extrémne vysoké nároky, ktoré sa nedajú splniť pokiaľ sa zázrakom neevolvujem do multitalentovaného génia, oproti ktorému by bol da Vinci handra. Aj kvôli tomu veci často odfláknem, aby som sa mohla v duchu upokojovať štýlom "kebyže sa snažím a nepíšem to o polnoci po litri vína, isto by som to dala jak reinkarnovaný Wilde a hneď po stlačení *uložiť koncept* by mi volali zo Štokholmu". To je samozrejme dosť chorý prístup, bohužiaľ je to jediná obrana proti nehýnucej depresii, ktorá je neodvratne spätá s mojou kreatívnou činnosťou naprieč poslednými dvadsiatimi rokmi.

Pre ilustráciu uvediem príklad z výstavy mojich ilustrácií, ktorú som mala niekedy v 16tich rokoch.

Nancy ešte len ani nestihne vojsť do galérie a hneď ju obleje studený pot - panel s jej obrázkami je postavený rovno pri dverách, takže je jedným z prvých, ktoré človek uvidí, keď vojde dnu. Dúfajúc, že ako každá vernisáž bude aj táto disponovať občerstvením v podobe nespočetných, príjemne po okraj naplnených čiaš vína, odvráti zrak od ohyzdnosti ktorú pracne tvorila niekoľko mesiacov a zamieri do vedľajšej miestnosti kde tuší, že sa nachádza slastný nektár boží. Akurát sa nenápadne plíži k stolu strategicky vycentrovanému na stred miestnosti, keď sa za ňou objaví matka. Matka sa dožaduje informácii ako: Ktorý panel je tvoj? Prečo pri ňom nestojíš? Čo sa tak dívaš na ten chlast?
Nancy porazenecky mamku odvedie k svojmu panelu, bohužiaľ (alebo chvalabohu) naň je problém dovidieť, pretože pred ním stojí hlúčik návštevníkov a pozorne skúmajú línie Nancyných ilustrácii. Podobne ako na jej prvom obrázku Alica padá do králičej nory, tak klesajú ku dnu Nancyne nádeje, že túto výstavu prežije bez traumy. Keď mamka vyťahuje telefón a začne spolu s ostatnými navštevníkmi veľdielo svojej dcéry chváliť, Nancy sa po líci skotúľa prvá slzička zúflastva. ,,Museli si predsa všimnúť tu nevydarenú líniu na ilustrácii číslo 3! A to su snáď slepí, že nevidia tú neproporčnú hlavu Vojvodkyne? Iste mi klamú len preto, že im ma je ľúto, určite klamali celý môj život a v skutočnosti som viac nanič ako Prochádzkov mediálny expert." Nenápadne sa vytratí v miestnosti do príľahlého parku a potichu rumádzgajúc sa utešuje predstavou, že si doma namieša koktejl z ružového vína a šiestich lexaurinov.
Rada by som povedala, že toto je jediný príklad. Bohužiaľ som pravidelne zvykla mať nervové zrútenia na výtvarke alebo v škole pri čítaní slohoviek. Nemala som pocit, že sú dosť dobré a nikto na svete ma nedokázal presvedčiť o opaku. Keď som si uvedomila, že v niečom nie som svetová špička, považovala som za zbytočné sa tomu venovať, pretože veď načo keď to vie niekto urobiť lepšie?
To je pri umení, ktoré je vecou individuálneho vkusu, trochu blbá filozofia.

Situácia sa odvtedy mierne zlepšila, no i tak sa beriem príliš vážne. Teda, neberiem vážne seba ako človeka ale svoju - buďme benevolentní - nazvyme to tvorbu. Viem, že moja priemernosť je úplne v poriadku a že moja snaha sa cení. Neviem však, ako to tak mám začať aj naozaj vnímať a nečakať od seba viac ako reálne dokážem.

Viete to vy?
 


Komentáře

1 Sonya Sonya | E-mail | Web | 19. srpna 2016 v 12:00 | Reagovat

Keď už sa na Srdci blogu všetci bavia o Grammar Nazi, tak tie cca tri hrubky v článku si spravila naschvál? :D

2 Nancy Nancy | Web | 19. srpna 2016 v 13:01 | Reagovat

kde?

3 Lapis Lapis | 19. srpna 2016 v 21:43 | Reagovat

No si totalny idiot ... Ale to predsa uz vies😎 .... Kumst je v tom naucit sa ovladat. Nebyt nestastna z toho ze prave nie si stastna. Ze je to len nastavenie mysle.... Zbytocne sa nicis. Treba pestovat humor a sarkazmus, je to hygienicke. Treba vidiet seba viac ako svoju pracu, vidiet seba ako skveleho partnera, skvelu mamu.... Vytvorit si viacero zdrojov radosti. .... Svet je krasny, je tu vela veci z ktorych sa da tesit, hladaj, hladaj, .... Najdes.

4 Nancy Nancy | Web | 20. srpna 2016 v 0:10 | Reagovat

nj sarkazmus je nieco co potrebujem este vycibrit!

5 Sonya Sonya | E-mail | Web | 20. srpna 2016 v 10:29 | Reagovat

[2]: "línie Nanciných ilustrácií"
"Nancine nádeje"
"nazvime"
Skoro mi oči vybuchli :D :P

6 Nancy Nancy | Web | 20. srpna 2016 v 11:22 | Reagovat

[5]: hej ozvyme som zabila, odvodila som si to od slova "ozyvat sa" a nie "nazvat", lol. to tak dopadne ked pises clanok po 30 hodinach bez spanku.
a nancy fakt neviem ako sa spravne sklonuje, ani som sa neobtazovala to nikdy zistit a bolo mi to tak nejak jedno, lebo to tu aj tak nikto necita, tak naco si budem po sebe kontrolovat chyby?

7 Sonya Sonya | E-mail | Web | 20. srpna 2016 v 11:51 | Reagovat

[6]: Akože nikto! JA to čítam! A to stačí. :D
Už si sa vyspala?

8 Nancy Nancy | Web | 21. srpna 2016 v 2:55 | Reagovat

[7]: na chvilu hej, ale tak opat je 3 rano a ja tu oxidujem :D zajtra to zase bude sranda.

9 Dubiouscat Dubiouscat | E-mail | Web | 2. září 2016 v 15:13 | Reagovat

[6]: Já to taky  čítám, ale chyby ve slovenčině naozaj nepoznám :)

10 Nancy Nancy | Web | 3. září 2016 v 9:13 | Reagovat

[9]: to je len dobre. je to smutne, lebo niekedy mi celkom zalezalo na tom, aby bol tento blog tip-top dokonaly bez jedinej chybicky, ale teraz... mi to je tak sumafuk.

11 Dubiouscat Dubiouscat | E-mail | Web | 3. září 2016 v 18:41 | Reagovat

[10]: Znám ten pocit, taky na chyby na svém mlugu poslední dobou dost mrdám :D

12 Dubiouscat Dubiouscat | E-mail | Web | 3. září 2016 v 18:42 | Reagovat

[11]: + blogu, kua! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.