Pokrok a pokrok

3. září 2016 v 13:45 |  téma týždňa
Aj keď máš iphone za tri výplaty rodičov, stále môžeš byť sliepka zmýšľaním zaseknutá v období temna.

Ak si prečítate knižku od nejakého slovenského klasika typu Kukučín alebo Timrava, zistíte, že odhliadnuc od archaického jazyka sú ich texty pomerne nadčasové. Obaja farbisto opisovali život na slovenskej dedine a neduhy našich predkov - alkoholizmus, ohováranie, rasizmus a podobné dobrôtky. Tie všetci iste poznáme, pretože aj keď títo autori tvorili v realizme, aj dnes sa stretávame s podobnou primitívnosťou, ktorá je sofistikovanejšia len v spôsobe šírenia. Rozhodla som sa teda v pár bodoch porovnať literárne pramene s realitou dnešných dní.

• Keby takej ohováračskej Mare v náhodnom Timravinom diele dal niekto možnosť posielať screeny konverzácií z Messengera, mohla by pokojne žiť aj v dnešnej dobe a bez problémov by zapadla do spoločenského koloritu typickej slovenskej dediny. Kamarátky sa teraz ohovárajú omnoho lepšie, keď máte k dispozícii dôkazy, alebo teda aspoň pár viet vytrhnutých z kontextu.

• Dedinská pobehlica sa v týchto dielach nechala švárnymi mládencami hladkať po líčku, zatiaľ čo dnes by ju šiesti kamaráti na striedačku ožratú z Lidl vodky pojebali za garážami pri diskotéke, takže v tomto smere sme zrejme urobili veľký krok. To je podľa mňa prijateľné, pretože aj keď sa o tom veľmi nehovorí, aj ženy si radi kvalitne zasúložia. Bolo by príjemné, keby hneď po prvých pohlavných skúsenostiach nedostali nálepku kurvy, keďže už dávno nie je potrebné byť pannou pred svadbou kvôli legitimizovaní potomka a dediča, nanajvýš tak len z dôvodu, aby si chlap mohol hladiť svoje smiešne egíčko pri detinsky víťazoslávnom pocite, že niektorú jaskynku objavil ako prvý, alebo teda aspoň jeden z prvých. Toto by mali feministky riešiť, nech si môžem prežiť realitu typického diskotékového kanca mužského pohlavia - opojí svoj pyj nektárom desiatich dám v priebehu jedného večera a kamaráti ho tľapkáju po chrbte, že aký je frajer. Ja keď sa nechám osúložiť desiatimi pánmi, ktorí sa mi páčia fyzicky tak som pre každého kurva a kamošky si medzi sebou posielajú screeny konverzácie, v ktorej jednej z nich opisujem, ako som pri šiestom konečne na jedničku zvládla deep throat.
To sa mi síce nestalo, ale inak myslím vážne každé písmenko v tomto odseku.
Mimochodom, keď už sme pri tom feminizme, žena je ako postava v slovenskej (najmä klasicistickej) literatúre ekvivalentom vázy, ktorú si dáš do chodby, aby si návštevníci povedali "hmmm, máš to tu pekné". Tvorí väčšinou len plastickú kulisu, ktorá robí, čo jej muž povie, prípadne je objektom túžby hlavnej postavy - muža. Môžeme teda zatlieskať feministickému hnutiu v USA, že už nie sme len kulisy.

• Antisemitizmus v slovenskej literatúre realizmu je tak peckový, že nie jeden slniečkár by sa pri jej čítaní zadusil zaskočeným raw vegánskym gluten free tekvicovým koláčikom. Chlapi po ťažkej robote si šli sadnúť na pivo a nadávali na Židov, lebo zatiaľ čo detviansky junák musel celý život rúbať drevo aby mal na chleba, šikovnejší Žid mal svoj biznis a dobre si žil aj bez väčšej fyzickej námahy. Navyše to bol lakomec modliaci sa k zlatému teľaťu mamony (toto je z prvého slovenského románu od Bajzu - René mládenca). Dnes sa nadáva skôr na krvilačné moslimské hordy a cigánskych parazitov, no nezabúda sa ani na Židov - ale skôr len v marginalizovaných konšpiračných kruhoch, kde Neviditeľná Ruka Žida ťahá za motúziky a manipuluje chod sveta. Vždy som si myslela, že tieto konšpiračné teórie sú výsledkom dnešnej doby a možnosti publikovať na Internete hocičo čo sa nehanbíte naťukať. Ale čítanie starých kníh dokazuje, že to nie je tak celkom pravda - dnešní konšpirační teoretici s ich nezvratnými dôkazmi o nadvláde Rockefellerovcov sú len pozostatky fantastických rečí z dedinskej krčmy. A vedeli ste, že aj Izrael ovládajú Židia?

• Moslimskú tematiku v realizme veľmi nenájdeme, ale v romantizme, keď sa čerpalo z histórie, sa dajú nájsť nejaké klenôtky. Jednou z nich je Turčín Poničan od nášho najväčšieho národovca Sama Chalúpku. Uvediem malú ukážku:

Vláči Turčín starkú, vláči,
po hrobline, po bodliači:
starkej krev sa z nôžok leje,
a Turčín sa iba smeje.

Slušní Slováci ju veľmi nepoužívajú, pretože: • sa ešte stále učia štvrtú strofu Mor ho
• na základke sa o nej neučí, až na strednej (myslím)
• na konci básne Turčín zistí, že tá starká je jeho mama, ktorej ho uniesli Turci keď bol malý, no zvládol sa identifikovať s tureckou kultúrou a keď ho matka spoznala, nebol voči nej ľahostajný, chcel aby ostala bývať v luxuse s ním, jeho ženou a deckom kdesi v Osmanskej ríši. To ona ako vlastenka odmieta a chce ísť ďalej živoriť k Hronu. To, že Turek je vlastne Slovák a ešte aj ochotný tetu "vrátiť" do domoviny smrdí humanizmom, a to Slušní Slováci moc nemusia.

• Vôbec neexistuje téma homosexuality (alebo o tom aspoň neviem, keď tak ma poučte), v tom období to bolo zrejme niečo, čo sa ľudia vôbec štítili vysloviť nahlas. Niečo ako keď dnes o niekom viete, že je ....ale psssst... komunista.

V tomto smere mám jednoznačne radosť z toho, že okrem občasných hejtíkov na fejsbúčikoch počas Pride pochodov sme urobili veľký krok vpred k akceptácii tejto menšiny. Aspoň to dokázalo to mimoriadne dobrodružné referendum spred pár rokov.


Dochádzam teda k záveru, že aj napriek tomu, že už máme internety a dokonca i také chujoviny ako prístroj špecializovaný na výrobu hot-dogov, spoločnosť ani zďaleka nestíha za technologickým pokrokom, a to aj napriek tomu, že sme za ten čas stihli dve svetové vojny, založenie OSN a EÚ. Nebol by to problém, keby technológie svet nespájali a neglobalizovali a tým neumožňovali ľahký prístup a stret s inými kultúrami, náboženstvami a zvykmi, ktoré nestíhame lepšie spoznávať a na ktoré si nestíhame zvykať. Okrem toho mnohí z nás sú stále len tie mrzké literárne postavičky, ktorých úloha v príbehu bola zosobňovať konkrétnu negatívnu vlastnosť a ktoré už dávno majú patriť len na zožltnuté stránky starých zaprášených kníh, pretože svet už nie je jedna izolovaná rurálna oblasť na východe Slovenska, ale celá krasna modrá planéta, na ktorej musíme spolu nejako koexistovať.
 


Komentáře

1 stuprum stuprum | Web | 3. září 2016 v 14:57 | Reagovat

Pro mě jsou ženy nejdůležitější bytosti přírody. :)

2 womm womm | E-mail | Web | 3. září 2016 v 15:52 | Reagovat

fúúúha veľmi slušná nálož pre ľudí a oceňujem zaujímavé podanie prostredníctvom múdier našich predkov :-P

Páči sa mi to ... je to skvelým spôsobom drzé, má to aj hlavu aj pätu, nie je tomu čo vytknúť. Keby bol názov Tvojho blogu v singulári povedal by som, že sa veľmi hodí :-D

3 Honza Honza | E-mail | Web | 3. září 2016 v 19:35 | Reagovat

jen jsem to otevřel a vidím...choď preč.... no já se hádat nebudu, tak jdu :D čau

4 deweydumple deweydumple | Web | 3. září 2016 v 23:23 | Reagovat

no hele. ja se k tomu vyjádřím jen tak ze zvyku. smaozřejmě s tebou souhlasím a chápu tě na 666,88%, ale probereme to na chatu vsechno :DD

5 Sonya Sonya | E-mail | Web | 2. listopadu 2016 v 12:32 | Reagovat

Uvažujem, čo inteligentné k tomu celému dodať, ale nenapadlo mi absolútne nič. Inak s tebou súhlasím a páči sa mi tvoj štýl uvažovania, vyjadrovanie (až na tie vulgarizmy) a vôbec, ale žiaden rozumný názor odo mňa nečakaj, na to som príliš inzulínom zblbnutá.

6 Nancy Nancy | Web | 2. listopadu 2016 v 14:27 | Reagovat

[5]: moje clanky sa najlepsie citaju pod vplyvom roznych latok! :D ale dakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.