Shash poviedka: Zakázaná láska

9. září 2016 v 16:56 |  poviedočky a prekladíky
Tento článoček nie je vhodný pre ľudí mladších ako 18 rokov! A vôbec, celý tento blog. Heš, heš, buditeľka rána! Nechajte dospelých vydiskutovať si ich zvrátené sexuálne predstavy.


Neviem, či tento trend ešte pretrváva, ale kedysi dávno, ešte za vrcholu slávy Harryho Pottera, sa zrodil fakt nepríjemný žáner fanfiction, ktorý bol nazvaný slash.
Neukojené násťročné dámy s jednou rukou v nohavičkách a s ďalšou na klávesnici oduševnene vymýšľali stupídne dôvody, prečo by ich obľúbená postava (napríklad Draco) mala byť gej (čo by pri Dracovi asi nikoho neprekvapilo) a ešte stupídnejšie dôvody, prečo by táto postava (Draco) mala chcieť svoj teplý ružový žaluď strčiť do dutín postavy, ktorú z duše neznášala (napríklad Harry). Potom nasledovali už len farbisté opisy toho, ako Draco vnikal svojim pyjom do Harryho úst, pričom ten sa mu zamilovane díval do očí a na konci mu s papuľou plnou semena povedal: ,,Milujem ťa, ty môj slizský slizolinčan!"
Najprv som si myslela, že ide o vtip. Neviem, koho to napadlo ako prvého, ale okamžite sa ten trend uchytil a zrazu ste sa nemohli ani začítať do fanfiction bez toho, aby ste netŕpli predstavou, či si v ďalšom odstavci jedna z postáv nenapľuje do dlane, nepleskne tú druhú cez gule a nezačnú si to tvrdo rozdávať.


Ako občasný autor fanficiton som mala potrebu sa voči tomuto trendu nejako vyhradiť a adekvátne naň zareagovať. A tak raz, na podnet mojej drahej jedinej fanúšičky, pre ktorú som napísala snáď tisíce strán, vznikla táto poviedka. Dúfam, že si ju patrične užijete. Ale musím vás varovať - je to dooosť cez čiaru.


Hagrid sa nemotorne predieral hustým porastom vysokých kríkov, preskakoval šmykľavé korene stromov vytŕčajúcich zo zeme a v duchu si kompletizoval svoje rozhádzané chaotické myšlienky. Poprchávalo, počul ako mu drobné kvapky dažďa klopkajú o kožený kabát. Rád sa prechádzal v daždi, pretože nikto nemohol rozoznať horké slzy, ktoré mu stekali po tvári od chladných dažďových kvapiek.
Les hustol, svetla ubúdalo a koruny mohutných stromov nad ním vytvárala strechu, vďaka ktorej naňho už nepršalo. Značilo to, že už je skoro na mieste kam mal namierené. Vždy keď ho niečo rozhodí, keď niečo nevyjde, prichádza na toto miesto za jednými z najohavnejších tvorov sveta - aragogmi. Jemu však ohavné nepripadali. Obdivoval ich štíhle majestátne nohy pokryté lesklými chĺpkami rastúce v úhľadných radoch, ich nádherných osem hlbokých očí, lesklé tesáky z ktorých sa niesla vôňa zhnitého mäsa.
,,Aragog?" vyriekol zlomeným hlasom do tmy. Netrvalo dlho a z akéhosi krátera zahaleného v tieni sa vynoril jeho najstarší priateľ.
,,Hagrid." pozdravil na privítanie. V jeho hlase bolo cítiť nádych sentimentálnosti. ,,Čo sa ti stalo?"
Hagrid niekoľko krát zažmurkal aby si vyhnal slzy z očí a sadol si na najbližší peň.
,,Musel som ťa prísť pozrieť, veľmi si mi chýbal... nepredstaviteľne. Môj vzťah s Puškárovou úplne stroskotal, mal som predvídať, že sa to stane.. je príliš noblesná, príliš zložitá, príliš ženská. Čo by mohla kedy vidieť na chudákovi ako som ja?" Hagrid sa nekontrolovateľne rozvzlykal a skryl si tvár do dlaní. Aragog súcitne povzdychol, podišiel na svojich ôsmich nohách k nemu a pohladkal ho jednou po vlasoch a chrbte.
,,Hagrid, Hagrid. To predsa nemôžeš myslieť vážne, takto nesmieš hovoriť. Vieš predsa, že si výnimočný človek. Koľko krát ti to mám hovoriť?" na chvíľu sa odmlčal a pokračoval v hladkaní o niečo jemnejšie. ,,Určite je v okolí niekto, kto ťa bezhlavo miluje... Len sa musíš poriadne poobzerať." povedal trochu priškrteným hlasom.
,,Ako to môžeš vedieť?" vybafol Hagrid, vytiahol z vrecka vreckovku a zatrúbil do nej. Potom sa nemo zahľadel do Aragogových ôsmich očí. Ich pohľady sa streli. V tom aragogovom sa odrážala nevídaná predstava a zúfalá túžba skombinovaná s vášňou po človeku, ktorý bol tu, len pár centimetrov od neho. Hagrid v tom momente pochopil jeho múdre hlboké a nekonečne ho to dojalo.
Nastala chvíľa ticha, počas ktorej bolo počuť len šumenie vetríka, ktorý akoby urýchli chemické reakcie medzi nimi. Hagrid sa postavil, aby bol vo výške aragogovej hlavy. Natiahol ruku a pohladkal ho po hlave. Spomedzi hryzadiel sa obrovskému hmyzu vydral akýsi pazvuk, ktorý by sme pri troche domýšľavosti mohli označiť za povzdych. Hagrida to vyburcovalo a prudko sa pritiskol na aragoga, narážajúc sa perami pod hustou bradou plnou zvyškov jedál ktoré jedol posledný týždeň na jeho ústa plné krvilačných zubov. Ako náhle sa dotkli perami, ako o seba narazili zubami sa čas na okamih zastavil. Aragog ho prvými dvoma pármi nôh objal a druhými ho hladkal po celom tele, sťahoval z neho jeho kabát pozošívaných z krtkov, rozopínajúc mu opasok. Cítil, ako mu od elektrizujúceho vzrušenia šíriaceho sa dole miechou stúpajú chĺpky po celom tele dupkom, cítil navretú guču v Hagridových nohaviciach. Hryzákmi sa mu obtieral o tvár a jazykom plným zvyškom polorozložených múch mu oblizoval stisnuté pery, domáhajúc sa vstupu. Hagrid ho hneď vpustil do svojich úst, už sa nevedel dočkať kedy v sebe ucíti jeho dotyk plný nehy. Stáli tam takto snáď celé hodiny a každý z nich stratil pojem o čase i iných veciach, teraz tu boli len oni dvaja a boli tu jeden pre druhého. Kým sa od seba na okamih odlepili, Hagrid už bol úplne nahý a pevne na nohách stál len vďaka tomu, že ho aragog pevne objímal a nedovolil, aby sa mu od rozkoše podlomili kolená.
,,Miluj ma!" teatrálne vykríkol Hagrid, vrhol sa na aragoga, svojou obrovskou silou umocnenou láskou ktorá ho zasiahla ako šíp z jasného neba ho zvalil na chrbát a pustil sa ho obrábať svojou obrou kládou. Aragog spokojne zacvakal čeľusťami a uvoľnil všetkých osem nôh, plne sa zveril do Hagridovej opatery.
,,Och áno, milujem ťa, milujem!" Vyhŕkol spomedzi vzdychov.

Ani jeden z nich si nevšimol, že len o pár metrov ďalej stál a pozoroval ich Tom Riddle, Hagridov úhlavný nepriateľ, ktorý tam pôvodne mal v pláne hľadať kvety chrchľa humusného, pričom chrúmal svoje obľúbené cukríky Černobyľské zvieratká.
,,No-nie?!" vykoktal sucho, keď sa obraz nijako nezmenil hoci niekoľko krát zažmurkal, pretrel si oči a dokonca aj potriasol hlavou. Tiež s prižmúrenými očami skontroloval zloženie na obale Zvieratiek, no ten neobsahoval žiadne halucinogénne látky.
Hagrid to začul a okamžite prestal so svojou momentálnou činnosťou. ,,RIDDLE!" zvreskol a okamžite odskočil od obrovského pavúka. ,,Nie je to tak ako to vyzerá!" rýchlo začal hľadať svoje oblečenie.
,,Akoto že nie?" oboril sa aragog, ,,Ty sa za mňa hanbíš? Ty to ľutuješ? To si mi mohol povedať hneď, že ma len hnusne využiješ a odhodíš! To by som sa s tebou neobťažoval už vtedy!"
,,Och nie, aragog..." Hagrid naňho bezradne pozrel. ,,To len.. ja..."
,,Je to tak!" aragog sa urazene pozberal na všetkým osem nôh a dal sa do neovládateľného plaču.
,,Nie! Ty to nechápeš! Ja... prepáč! Nemyslel som to tak!" utešoval ho Hagrid, vrhol sa už oblečený k nemu a ľahko pohladil jeho nohu, no aragog znechutene druhou nohou odsotil jeho ruku.
,,Cítim sa zneužitý!" zapišťal a vzlykajúc odpochodoval do svojho hniezda. Hagrid sa rozbehol za ním, no aragog zaliezol do jednej zo svojich dier kde za ním Hagrid nemohol ísť.
,,Mám dosť." skonštatoval Riddle, ktorý v sebe objavil stratenú schopnosť rozprávania, zavrel si ústa, ktoré mal doteraz pootvorené v nemom znechutenom úžase a radšej odtiaľ rýchlo vypadol, snažiac sa z mysle vymazať čo práve videl, pretože sa mu pri tom v žalúdku nepríjemne vlnili všetky Černobyľské zvieratká.
A v lese znova zavládlo pochmúrne ticho po láske, ktorá skončila rovnako rýchlo ako začala.
 


Komentáře

1 Leri Goodness Leri Goodness | Web | 9. září 2016 v 17:58 | Reagovat

Hezky napsané :D!

2 Mykolas Caine Mykolas Caine | 9. září 2016 v 18:02 | Reagovat

Není to náhodou Slash? :D shash

3 Kira Curatio Kira Curatio | Web | 9. září 2016 v 19:05 | Reagovat

Rozhodně podobné věci piš častěji, je to úžasný! :D

4 Nancy Nancy | Web | 9. září 2016 v 20:17 | Reagovat

[2]: chod do pici miklas!

5 Mykolas Caine Mykolas Caine | 10. září 2016 v 9:45 | Reagovat

Že Miklas.... :D Jedna z moc příjemných variant v jiném jazyce.

6 Nancy Nancy | Web | 10. září 2016 v 11:00 | Reagovat

[5]: preklepy su stavebny kamen tohto blogu!

7 Alenka Alenka | 26. září 2016 v 16:04 | Reagovat

Ale nebyla to pravda, že ne?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.