A ty si naozaj myslíš, že si sám sebou v 13tich rokoch?

13. října 2016 v 16:23 |  téma týždňa
Raz mi po piatich rumoch napadlo znásobiť príjemný flegmatizmus neznámym množstvom tabletiek stilnox. Aspoň sa konečne vyspím, pomyslela som si tesne pred tým, ako som sťa pravý pro prehltla niekoľko tabletiek naraz. Hovorí sa, že pred smrťou vám pred očami prebleskne celý život. To sa mi našťastie nestalo, lebo aj keby tento zdravý koktejl nebol mojím klincom do rakvy, zrejme by som pri repríze svojho života umrela od nudy. Moja posledná myšlienka pred upadnutím do slastného komatózneho spánku sa týkala toho, že som hladná. Toľko k slávnym posledným slovám.
Prebudila som sa v noci v nejakej posteli. Úporne som premýšľala: Kde som? Za účelom nájdenia nejakých záchytných bodov, ktoré by doplnili chýbajúce informácie na základe vizuálnych stimulov, som sa obzrela po miestnosti a uvidela som, že vo dverách stojí temná postava. Nuž som sa opýtala: Kto si?
Lukáš. Odpovedal záhadný návštevník. V mojom mozgu zhýralom chemickými substanciami nevznikli žiadne asociácie, hoci išlo o človeka, s ktorým som chodila už tri roky. Rozhodla som sa tento fakt zatiaľ odložiť stranou a namiesto toho som nonšalantne pokračovala v konverzácii: Aha. A kto som ja?
Neodpovedal. Odvtedy prešli dva roky a ja, taktiež, stále nepoznám odpoveď na túto otázku.

Čo určuje, kým som?
Mám nejaké hodnoty, ktoré naozaj vyznávam, alebo som len bez premýšľania prijala to, čo určujú dané spoločenské normy? Ak by som vyrastala v Saudskej Arábii, obhajovala by som wahhabizmus s rovnakou vervou, s akou ho teraz odsudzujem? Alebo ak by som vyrastala v dobách temna, bolo by v kontexte vtedajších tradícii úplne v poriadku, ak by som nadšene skandovala "Zhor!" pri upaľovaní čarodejníc? Som redukovaná na súbor vplyvov okolia a kultúry?

Je moje pravé ja determinované tým, ako ma vnímajú iní ľudia, ktorí si utvoria dojem v priebehu pár minút? Niekoľko rokov dozadu istý bloger písal o tom, ako si jeho malá dcérka v telke pozrela dokument o Hitlerových maľbách a predniesla: ,,Fí, ten ujo Adolf musel teda byť dobrý človek, keď tak pekne maľoval." No, predpokladám, že keď ste iniciátorom holokaustu, váš výtvarný talent stráca na lesku. Alebo v modernej dobe: "Ten človek je úchylný a zvrátený, lebo je buzerant a má rád čokovenčeky namiesto tradičných vagín." Stačí vám tento jeden povrchný fakt na to, aby ste si o človeku vytvorili názor, a myslíte si, že ten názor je hodnotný aj napriek tomu, že ignorujete celé zvyšné spektrum osobnosti konkrétneho "buzeranta"? Pre mňa napríklad je váš názor vytvorený za takýchto podmienok sračka, pričom je úplne jedno, či sa týka homosexuálov, moslimov, vhodného prípravku na umývanie riadu, čohokoľvek.

To, že taký homosexuál radšej penetruje kakáče je jeho osobná voľba a v mnohých prípadoch si viem predstaviť, že veľkí kresťanskí vlastenci, ktorí nechápu, prečo je na konci adjektív v tomto texte mäkké i, by od svojich manželiek radi očakávali to isté, pretože rektum ich blonďavých slovanských krásavíc je prispôsobenejšie na prijatie miniatúrneho oválneho predmetu vo veľkosti arašidovej chrumky, než roztľapkaná vagína pripomínajúca tunel Branisko. Ale to je trochu off topic.

Je moje ja to, čo tvorím a čo robím? Ak vhodím bezdomovcovi do plastového pohára pár eur, môžem si o sebe myslieť, že som dobrý človek, aj keď to možno robím len preto, aby som vykompenzovala zlé skutky zo svojej minulosti? A je to vôbec dobrý skutok? Čo ak si daný bezdomovec za tie peniaze kúpi niekoľko dávok pika a umrie na predávkovanie, no ja si stále myslím, aká som skvelá, že som mu v dobrej viere prispela na živobytie? Som čiastočne zodpovedná za jeho smrť, alebo je moja dobrá viera ako paladinský štít, ktorý ma chráni pred všetkými negatívnymi dôsledkami mojich činov?

Formuje ma to, ako svoje skutky vnímam ja, hoci ostatní ich môžu vnímať inak? Povedzme, že pomáham organizovať Pride v hlavnom meste. Pre istú časť populácie som tým pádom úchylná lezba, skôr ako bojovníčka za rovnaké práva pre všetkých, pretože moje presvedčenie sa prieči ich ideológii. Logickým riešením je vyselektovať určitú časť populácie na základe toho, koho názory a presvedčenia sú z väčšinovej časti kompatibilné s tými mojimi. Zaručuje to však, že sa nemýlim? Kto teda som, úchyl alebo samaritán?

Zastávate postoje a názory. Myslíte si, že váš názor je dôležitý len na základe toho, že máte právo ho vyjadriť. Neviete si pripustiť, že v skutočnosti nikoho (alebo len málo ľudí) zaujíma. Podporu hľadáte vo svojej komfortnej bublinke spolčujúcej ľudí s rovnakými názormi, ako máte vy. Máte pravdu, lebo aj Fero odvedľa to tvrdí. Stačí to na vybudovanie svojej osobnosti?

Kto ste?
Prichádzam k záveru, že ak chcete objaviť svoje pravé ja, musíte z tej pofidérnej bublinky vyjsť a byť konfrontovaný s rôznymi realitami rôznych ľudí. Musíte čeliť variantným problémom, s ktorými sa porátate po svojom. Tieto skúsenosti budú viesť zase k iným riešeniam iných problémov, ktoré prídu v budúcnosti. Život je test, a až na jeho konci zistíte, ako ste obstáli. Potom môžete byť sami sebou, či už ste úplna piča, alebo ste sa tými desaťročiami preniesli s gráciou.
 


Komentáře

1 Sonya Sonya | E-mail | Web | 15. října 2016 v 11:34 | Reagovat

Tak ušľachtilo napísaný text, s toľkými cudzími slovami, že som v polovici začala mať dojem, že čítam dielo Sofokla, a na záver švác, zas len "piča" :D:D

2 Vôbec nie Nancy Vôbec nie Nancy | 15. října 2016 v 12:03 | Reagovat

[1]: skusam pisat poc pvlyvom iych drog :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.