Je mi tak dobre, že závidím sama sebe

22. října 2016 v 19:30 |  denníčeq
Je mi strašne dobre. Je mi tak dobre, že sa o to s vami chcem podeliť, aby vám aspoň takto sprostredkovane mohlo byť dobre so mnou.
Ráno som sa zobudila na to, že po týždni mi do spálne svieti slnko z jasnej oblohy. Žiadna homogénna sivá obloha pripomínajúca očistec, žiaden studený jesenný dážď, žiadna hmla.
Prirodzene sme sa teda s priateľom rozhodli ísť na výlet do prírody. Po chvíľke premýšľania som vybrala asi najskvelejšie miesto v okolí, a to dedinu Kalameny, nad ktoru sa nachádza minerálne jazierko s horúcou vodou. Táto liečivá voda dosahuje teplotu 35°C, je teda vhodná na kúpanie aj počas tohto ročného obdobia. Jazierko je viac-menej uprostred lesa, nevedie k nemu ani poriadna cesta a nevie o ňom veľa ľudí, takže nebýva ani okupované hordami sociek (vstup je zadarmo).


Vstup zadarmo väčšinou znamená kopu bordelu a špiny, no aj napriek tomu že včera bol piatok a teda deň Dé vo väčšine slovenských obcí, kde je zvykom sa po pracovnom týždni najebať viac ako počas neho (pretože na druhý deň netreba vstávať do roboty), jazierko a jeho okolie boli podivuhodne čisté. Miestni ľudia si zrejme vážia svoju unikátnu raritku, čo im príroda nadelila.
Musím povedať, že nechať sa masírovať frajerom v horúcej vode zatiaľ čo okolo chodia ľudia v kabátoch je pomerne spektakulárny zážitok. Menej príjemné bolo z vody vyliezť a osušiť sa, ale zvládli sme to bez (príliš) hlasného kvílenia.
Blízko pri tomto jazierku je ešte zaujímavá prírodná pamiatka a to travertínový vodopád, ktorý teraz po týždni konštantného dažďa a na pozadí bohato sfarbených jesenných stromov vyzeral nazaj impozantne.

Je neuveriteľné, akú vnútornú pohodu vám príroda vie pomôcť nastoliť. V poslednej dobe som bola dosť vystresovaná, teda som takýto pokojný výlet akútne potrebovala. Ukončili sme ho v kaviarni pri cappucine a tiramisu, takže som s dnešným dňom výsostne spokojná a v duchu sa bijem hlavou o múr, keď si spomeniem na svoje anorektické obdobie. Nie, byť vyschnutá vyžla fakt nie je lepší pocit ako si bez výčitiek dať kolác po peknom dni.

Inak sa mám fajn. V škole sa po odbití väčšiny prezentácii relatívne darí, už ma čaká len jedna, z ktorej budem nervózna. Ostatné sú viac-menej v pohode, lebo na nich až tak nezáleží. Nastal však čas na písanie seminárok, v čom už mám bohatú prax, len sa do toho s nadšením nehrniem, keďže to zrazu mám robiť zadarmo.

V redakcii je tiež zatiaľ všetko fajn, nestíhala som toho veľa popísať, keďže som sa venovala predovšetkým škole a prokrastinácii. Aj napriek tomu sú so mnou zrejme spokojní, zatiaľ na mňa nikto nekričal a za články ma chvália. Na môj predposledný kliklo niečo cez 70K ľudí a posledný, aj keď menej čítaný, sa im zase videl ako skvelý nápad. Asi by som teda mala byť so sebou spokojná.
Keďže práca ghostwriterky a redaktorky nie je zárukou stabilného príjmu každý mesiac, rozhodla som sa nájsť si ešťe tretí džob. Niečo sa rysovalo zhruba pred mesiacom, krásna robota korektorky v jednej švajčiarskej firme. Bohužiaľ som neporiadne opravila jednu vetu a teda som sa promptne rozlúčila s 4,50 eurami na hodinu. No, aspoň viem, že mám popracovať na syntaxi. Ďalšia ponuka, ktorú mi poslala kamarátka, vyzerá taktiež celkom pohodovo - práca copywriterky pre HR firmu. V podstate budem písať blogy za prachy. Krásne, nie? Nedávam si veľké šance, ale za pokus nič nedám. Popravde som aj zabudla, že som tam posielala životopis - prekvapilo ma, keď mi pani z tej firmy pár dní dozadu volala. Žiť mám z čoho, len som chamtivá židač a chcem ešte viac (peňazí aj referencií). Prvým kolom som už prešla, v rámci druhého mám poslať vzorový článok a ďalej sa uvidí. Tak mi teda držte palce.

Idem sa ešte kultúrne obohatiť na koncert. Bude tam síce asi veľa ľudí, ale na to mám spoľahlivý lifehack: vypijem pol litra vína a zrazu mi zázračne prestanú vadiť.

Inak toto je asi prvý normálny článok na tomto blogu. Nuda, čo? Nebojte, nabudúce prenechám priestor svojej koprolálii, nech tento kjút blogíseq neklesne medzi nudnú šeď oničom denníčkov.
 


Komentáře

1 Lukáš Přibyl Lukáš Přibyl | Web | 22. října 2016 v 20:20 | Reagovat

to muselo být, jak se tak říkává "bahno" čvachtat v tom horkém prameni (a přitom okolo docela chlad)

2 Timea Timea | E-mail | Web | 22. října 2016 v 21:48 | Reagovat

Zaujímalo by ma, v ktorej redakcii píšeš :)
A ako dočerta stíhaš ghostwriting, som rada, ak nejakej zúfalej stredoškoláčke napíšem sloh o vysnívanom dome :D

3 Nancy Nancy | Web | 23. října 2016 v 8:48 | Reagovat

[1]: bolo, bolo :D

[2]: pisem pre fici. nie je to velmi svetoborne, skor len taky ulet, ale potesi to :D a celkom dobre aj platia :D
a ghostwriting... to zalezi aj od toho kolko je objednavok :D a ake su, pisat diplomovku z ekonomie by som si netrufla. vyberam si psychologiu, politologiu, ucitelstvo, etiku, filozofiu, socialnu pracu a podobne "light" veci, v ktorych sa vie rychlo zorientovat aj laik a o ktorych uz nieco viem, kedze som v tychto odboroch neoficialne promovala niekolkokrat :D tiez zalezi aj na dostupnosti zdrojov... ale kedze tieto odbory studuje milion ludi, tak ich je vacsinou pozehnane. cize bakalarku pisem tak dva-tri dni, seminarku par hodin, max den. teraz je napriklad dost sucho a firma nedostava takmer ziadne objednavky. preto mam cas chodit sa kupat do mineralnych pramenov a pisat sem blbosti :D

4 Sonya Sonya | E-mail | Web | 23. října 2016 v 11:54 | Reagovat

Toto sa tak pekne čítalo :)

5 Nancy Nancy | Web | 23. října 2016 v 12:07 | Reagovat

[4]: to naozaj? mam pisat viac dennickovskych clankov? :D

6 Sonya Sonya | E-mail | Web | 23. října 2016 v 12:56 | Reagovat

[5]: Aby som ťa parafrázovala: Čítala by som ťa, aj keby si písala o tom, čo si mala dnes na raňajky :)

7 stuprum stuprum | Web | 23. října 2016 v 16:08 | Reagovat

Masíroval tě v jezírku. Co bude příště? Chudý indický úředník s Downovým syndromem tě vezme do Disneylandu? :)

8 Nancy Nancy | Web | 23. října 2016 v 19:35 | Reagovat

[7]: chudy do disneylandu? asi tazko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.