Som slávna!

15. října 2016 v 13:41
Podarila sa mi nevídaná vec - a to prepičovať sa až na Srdce blogu.

Pôvodne som chcela na každú Standovu otázku odpovedať "whisky & speed", ale povedala som si, že budem výnimočne seriózna, aby som svoju blogovú persónu neobalila do ešte hustejšej spleti neprehľadnej irónie, fejku a pózerstva.
Som slávna ani nie pár hodín a už túžim po červeno-čiernom pásikavom svetri, heroíne a brokovnici.

Aby ale tejto článok nezvnikol len na popud nesmiernej seba-lásky, a teda aby nebol ekvivalentom digitálnej masturbácie pred zrkadlom, rozhodla som sa priblížiť vám, ake patálie prežívam so svojou debetnou kartou.

Po expirácii vám banka zvyčajne pošle kartu novú, ktorú si musíte aktivovať. Tomu som sa niekoľko týždňov vyhýbala, pretože som človek neskutočne lenivý a hoci aktivácia karty trvá asi dve a pol minúty, v mojej mysli táto činnosť spadá do kategórie povinností, a teda sa jej automaticky vyhýbam najdlhšie ako sa len dá.
Aktivovať si ju ma prinútil až môj takmer zapudený alkoholizmus, ktorý mi po obzvlášť vydarenej prezentácii v škole (stáť pred triedou a rozprávať ľuďom o chujovinách je kdesi na spodnej priečke môjho rebríčka obľúbených činností) začal nástojčivo klopkať na pečeň. Po tom, ako mi milá pani telefonistka oznámila, že moja karta je teda aktivovaná a môžem ju smelo používať, som sa vybrala do najbližšej samošky kúpiť si zaslúžený liter vína.

Samozrejme, terminál v obchode mal trochu iný názor na funkčnosť mojej karty ako samotná banka.

Tak som teda mierne podráždena kráčala znova domov. V kope tradičného bordelu, ktorý pernamentne zútulnieva náš barák, som vylovila papier z banky a znova zavolala tete na zákaznickej linke. Dvihla to iná teta, veľmi začudovaná z problému, ktorý nastal. Po niekoľkých minútach usúdila, že problém zrejme bude v neobnovení PIN kódu, ktorý pár dlhých minút usilovne nastavovala. Na konci telefonátu mi zdelila, že o 15 minút mi bude môj účet plne k dispozícii a že už neexistuje dôvod, prečo by karta nefungovala.

Tak som sa teda vybrala do tej istej samošky, ako predtým, nakoľko je najbližšie k môjmu prechodnému bydlisku.
Ako ste pravdepodobne uhádli, ani znásilnenie terminálu príliš ráznym zasunutím karty nepomohlo a ja som zase ostala bez zlatistého moku. Možno by sa to už vtedy dalo považovať za prozreteľnosť, ale ja si väčšinou takéto veci nepripúšťam, pokiaľ ide o moje závislosti.

Volám teda znova na zákaznícku linku. Trpezlivo tretej tete diktujem svoje údaje a snažím sa nedať najavo podráždenie, lebo veď ona za to aj tak nemôže. Nepovedala mi absolútne nič, okrem toho, že som prekročila počet nesprávnych zadaní PIN kódu. Po ubezpečení, že mám rovnaký PIN ako na poslednej (expirovanej) karte zresetovala prekročený limit a ubezpečila ma, že o 15 minút to teda fakt že už pôjde. Vybrala som sa do iného, vzdialenejšieho obchodu, keďže po tretí krát sa mi fakt nechcelo šaškovať v tom istom obchode. Cestu som si spríjemnila známym popevkom od Zóny A.


Značne iritovaná som teda kráčala dlhými, dlhými ulicami smerom k ďalšej samoške, keď som si na pol ceste všimla, že ešte neubehlo 15 minút. Nechcela som nechať nič na náhodu, tak som sa aspoň pristavila pri pokémon gyme a TAKMER som ho dobyla. To mi zožralo pár minút času a trochu zmiernilo moju depresiu. Po nahliadnutí na hodinky som pokračovala v ceste k vytúženej samoške... v ktorej práve prebiehala inventúra. Na dverách bol vycapený papier s nápisom:
Dňa blabla prebieha inventúra a z toho dôvodu je predajňa zavotrená.
Pod to niekto perom dopísal: Si robíš srandu, som smädný ako kokot.
Škoda, že takáto nedigitálna forma chatu nepodporuje lajkovanie komentárov, pretože neznámy reagujúci by si môj páčik veru zaslúžil. Šla som sa opýtať do novinového stánku vedľa, či sa tam dá platiť kartou, nech aspoň viem, či tá kokotina konečne funguje. Samozrejme sa nedalo. Ďalším najbližším bodom bola benzínka.

Modlila som sa k celému panteónu bohov, aby tá skurvená karta konečne šla. V duchu som Aláhovi sľúbila, že v lete zájdem do Mekky. Ježišovi zase, že začnem chodiť do kostola a na Veľkú noc si dam posvätiť žrádlo, ako to robievajú gazdiné na dedinách. Budhovi som sľúbila, že už si nebudem robiť srandu z jógy, aj keď neviem, či to nejako súvisí s jeho kompetenciami.
Skúste trikrát hádať, či ma bohovia vyslyšali.

Vyšla som odtiaľ s hladinou stresu v naozaj astronomických hodnotách. Mala som slzy na krajíčku pri predstave ako budem musieť ísť do skurvenej banky. Budem tam musieť kráčať, čo je dosť zlé samo o sebe, potom tam budem musieť čakať, kým si všetci v rade predomnou povybavujú svoje kokotiny, a potom tá osoba za stolom aj tak hovno vyrieši. Maximálne mi nechá poslať novú kartu, ktorú bude treba znova aktivovať a pri mojom šťastí sa to zase nejako dojebe a ja naveky uviaznem v tomto Hlavu XXII pripomínajúcom kolotoči nezmyslov, až kým si nezačnem svoje peniaze zašívať do madraca (alebo teda skôr do malého dekoratívneho vankúšika).
Práve bezmocnosť nad mojim osudom ešte znásobila moju potrebu dať si dve deci vína predtým ako vypijem liter. S povzdychom som teda porazenecky šla domov. Vybrala zo skrinky 200 eur čo som si šetrila na jazykovku, na ktorú som sa vykašľala, a šla som si kúpiť akostné čapované víno v hodnote 1,50 eur za liter.
A život bol zrazu znova krásny! Kým teda neminiem celu tú dvestovku a nebudem musieť naozaj ísť do banky.
 


Komentáře

1 stuprum stuprum | 15. října 2016 v 14:15 | Reagovat

Se mnou bys pila zadarmo. :)

2 Sonya Sonya | E-mail | Web | 15. října 2016 v 15:31 | Reagovat

Platba kartou v novinovom stánku?? :D

3 Nancy Nancy | Web | 15. října 2016 v 16:10 | Reagovat

[1]: oukej, kde byvas?

[2]: by si sa divila, ale v niektorych uz maju terminal! 21. storocie pomaly prichadza :D

4 stuprum stuprum | Web | 15. října 2016 v 22:56 | Reagovat

https://www.google.com/maps/dir/''/bim+bom+lounge/@41.939005,-87.8278093,12z/data=!4m8!4m7!1m0!1m5!1m1!1s0x880fcc60152569d3:0xdf50b69dfa97ae31!2m2!1d-87.7577694!2d41.9388986

5 Nancy Nancy | Web | 16. října 2016 v 10:51 | Reagovat

to si trochu odruky, ja som odtialto: https://goo.gl/VV1aEn

6 dewey dewey | Web | 16. října 2016 v 12:38 | Reagovat

Tento vedecky traktat jsem se snazil ptecist vcera po jednom Finnovi Hudsonovi. Bohuzel v te dobe jsem nicemu neporozumel, ani sve existenci, tak jsem si dal dalsiho huckleberryho finna. Vzhuru jsem az ted. Gratuluji. Clanek pobavil jako vzdy :D

7 Lukáš Přibyl Lukáš Přibyl | Web | 16. října 2016 v 12:48 | Reagovat

:D ten předposlední odstavec mne fakt pobavil :D

[2]: také jsem se nad tím pozastavil

8 Nancy Nancy | Web | 16. října 2016 v 14:17 | Reagovat

[7]: hmm, to je naozaj take divne ocakavat terminal v stanku? :( mne sa parkrat stalo, ze v niektorych vacsich stankoch napr na namesti terminal mali. aspon s ami teda nieco take mari.

9 dewey dewey | 16. října 2016 v 16:16 | Reagovat

[8]: v estonsku se da platit kartou uplne vsude. :D prej.

10 Cíťa Cíťa | Web | 16. října 2016 v 19:40 | Reagovat

asi jen dodám: víno is lajf...

11 Nancy Nancy | Web | 16. října 2016 v 22:50 | Reagovat

[10]: s tym sa plne stotoznujem!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.