Je mi dobre

29. března 2017 v 12:26 |  denníčeq
Povedala som si že ako vzorný žiačik idem využiť aspoň nejaké možnosti, ktoré ponúka moja prestížna fakulta, a tak som sa prihlásila na stáž do Česka. Po vyšperkovaní životopisu a motivačného listu, v ktorom som si konečne nemusela nič vymýšľať, som podstúpila pohovor na Skype a zobrali ma. Robím v treťom sektore a dostavám ohromné prachy v podobe krvavých petrošekelov od Sorosa, za ktoré rozvraciam vašu krehkú tradičnú spoločnosť a zasievam ľuďom do hláv diabolské semä ideológie multikulturalizmu a kacírske nápady, ako napr. že ľudské práva sú celkom fajn vec, a možno by bolo dobré ich dodržiavať. Hej, som v mimovládke, ktorá dbá na dodržiavanie ľudských práv. Hej, aj napriek tomu, že k ľudstvu nechovám práve vrelý vzťah. Ale to je skôr preto, že väčšina ľudí sa správa ako egoistická kopa sračiek bez kúska empatie a pochopenia. Mojou úlohou je takýto ľudský odpad donútiť sa nad sebou aspoň na chvíľu zamyslieť. Ak sa mi to podarí, tak možno touto činnosťou niektoré svoje postoje prehodnotím. Moje cynické ja o tom však dosť pochybuje.
V Česku som už druhý mesiac, ale teraz mám krátku zastávku doma. Potrebovla som si porobiť nejaké zápočty. Zároveň som zistila, že moja škola asi nebude úplné leháro, lebo po tom, čo som sa jedno popoludnie učila na dva zápočty, som spravila iba jeden. A aj ten len tak priemerne. Pobyt doma mi ale dosť dobre padol.
Stáž je úplná pohodička. Vytváram newsletter, prekladám, robím rozhovory, píšem rôzne články a popri tom chodím na zaujímavé školenia a exkurzie, prípadne sa priamo zúčastňujem na našich akciách a projektoch. Snažím sa poslovenčiť aj českú metodickú príručku pre učiteľov občianky/etiky/atď, ale v tomto smere moja iniciatíva viazne niekde na bratislavskej pobočke. Každopádne táto práca nie je stereotyp, čo je pre mňa fajn. Ak dlho robím dookola to isté, rýchlo ma to prestane baviť. Môžem si dokonca vyskúšať aj lektorovanie, ale do toho sa mi teda fakt nechce. Kolegyne ma celkom chvália a už mi bolo ponúknuté aj pracovné miesto, ale na to bohužiaľ bývam v inom meste.
Najviac som sa desila bývania v spoločnom byte s cudzími ľuďmi, ale aj to kupodivu dopadlo celkom dobre - moje spolubývajúce su milé a hoci som zabudla ako sa volajú, nemám s nimi žiaden problém. Tiež som sa bála, ako psychicky unesiem byť sama v cudzom meste medzi neznámymi ľuďmi. Kupodivu som s tým doteraz nemala vôbec žiaden problém.
Taktiež som na seba celkom pyšná za to, že som si tento mini výletík zvládla zo svojich skromných zdrojov ufinancovať sama, hlavne keďže som nemala žiadne úspory (drogy a chlast a Ikea sú drahé veci). Musela som kvôli tomu síce skončiť v jednom webzine, ale to ma až tak nemrzelo - chcela som si vyskúšať prácu aspoň v online médiách, nabrať prax a absorbovať nejaké knowhow. To sa mi podarilo a teda som tam už veľmi nemala prečo ostávať, je čas posunúť sa ďalej.

Doma je všetko ideálne. Za krátko s frajerom oslávime dvojročné výročie a ja stále nemám pocit, že by za ten čas náš vzťah akokoľvek upadol, alebo by som sa v ňom začala nudiť. Cez víkend sme sa boli stretnúť s pár mojimi najdrahšími ľuďmi a šli sme na mini výletík.
Okrem toho sa už tento víkend moji dvaja kamoši sťahujú do mesta kde bývam, takže aspoň budem mať s kým chodiť na divné miesta ako sú galérie.
Stáž mi o dva týždne končí a ja by som si mala vymyslieť nejaké ďalšie ciele.
Čo to trepem. Ja a ciele? PCHE!

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.